Minulý rok som sa zúčastnil pochodu Vrba–Wetzler Memorial[1] z Osviečimu do Žiliny na počesť hrdinského činu výnimočných Slovákov, ktorých cieľom bolo zachrániť maďarských židov pred holokaustom. Počas pochodu sme mali odpočinkový deň vo Węgierskej Górke, kde sme si prezreli betónový bunker, ktorý bol súčasťou opevnenia južnej hranice Poľska, ktoré čelilo vojenskej invázii Tretej ríše. Poľský vojaci sa úspešne bránili nemeckej presile a vzdali sa, až keď im došla munícia v bunkroch (V tejto oblasti stálo 1200 poľských vojakov proti 17 000 nemeckým).[2] Pri bunkroch som uvažoval nad tým, aké by to bolo stáť na hranici s Nemeckom v bývalých Sudetoch pri československých bunkroch a čítať vojnové príbehy obrany ako v Górke. Pri nich by viali vlajky Slovenska a Česka a