Ptal se stále znovu básník slovenského jazyka, skutečný vlastenec svého rodného povážského kraje, autor Farské republiky, odbojář, komunista, chartista, disident, který zemřel 10. května 1989.

Dominik Tatarka už velice stár napsal Písačky (pre milovanú Lutétiu) a tam zní jeho řeč takhle:

„Hoci karpatský pastier, nesiem v sebe senzibilitu svojej matky. Mám svoju chlapčenskú predstavu večnosti.

Keď zomriem, moju dušu budú v krčme očakávat moji dedinskí vrstovníci, ktorí sú už všetci tam, dodrúzgali ich v lesoch stromy, v zbrojovke podusili kyselinové výpary.

Neobstál by som pred nimi, keby mi povedali: ej, popánštil si sa, popánštil. Máš frajerku, ktorá medzi nás nepríde, lieta si po Paríži. Nesmiem sa teda popánštit.“

publikováno: 11. 5. 2019

Facebook

Pinterest

Twitter

email