Film a politika

1939 – 1989, skoro jeden celý ľudský život s výnimkou pár rokov po vojne sme žili v 2 totalitných režimoch, ktorých následky prenikajú do dnešných dní a len tak ľahko nás neopustia.

Martin Ciel napísal čítavú monografiu, v ktorej analyzuje filmy z tohto obdobia, nasiaknuté ideológiou fašizmu alebo komunizmu. Nasiaknuté skrz naskrz, niekedy viac, niekedy menej, čo priamo záviselo od momentálnej politickej tvrdosti režimu voči svojím obyvateľom. Niekedy oponenti mizli v komínoch, niekedy sa strieľali alebo vešali, niekedy ich roztrhali psy, niekedy skončili v uránových baniach, kde ako otroci ťažili palivo do atómových bômb.[1] Niekedy sa zavreli na desaťročie na samotku, kde ich týrali. A niekedy režim svojich obyvateľov „len“ prepustil z práce a prinútil ich pracovať tam, kde nechceli. Ako sociálny balíček k tomu ich deti nemohli ísť na vysokú školu a stali sa z nich napríklad baníci alebo umývači výkladov. K tomu všetkému nám Slovenský štát, ľudovo demokratická ČSR a ČSSR púšťali filmy, ktoré nás mali presvedčiť o tom, že sa máme najlepšie na svete a iná cesta nie je.

V úvode knihy sa stretávame s filmom Kapitán Dabač, ktorý režimu poslúžil na to, aby bolo SNP 100% sprivatizované komunistami a ostatné skupiny, ktoré sa takisto zúčastnili odboja boli vymazané z kolektívnej pamäte národa. Tak 15 000 až 17 000 partizánov vytlačilo londýnsky odboj a vyše 60 000 slovenských vojakov.[2]

Úvodné titulky z dokumentárneho filmu z roku 1942: Od Tatier po Azovské more. Venovanému vojnovému ťaženiu slovenskej armády na východnom fronte. Pozrieť sa dá tu.

„Politika so svojou ideológiou vstupuje do umenia a ovplyvňuje ho už stáročia.“[3]

,,Propaganda má za cieľ učiť, čo si majú ľudia myslieť – na rozdiel od vzdelávania, ktoré ma za cieľ učiť, ako myslieť.“[3]

,,Propaganda má perspektívu adresáta zúžiť, vzdelanie rozšíriť.“[3]

,,Prisaháme, že služobné tajomstvo nevyzradíme a za vlasť, až bude treba, aj svoje životy obetujeme! Tak nám pán Boh pomáhaj.“ Zborovo kričia pri prísahe slovenskí vojaci. Nasledovne komentátor prehlasuje: ,,Zatiaľ na východe, kolos boľševickej armády hoduje sa na výpad, proti európskej civilizácii.“ Z dokumentárneho filmu: Od Tatier po Azovské more.

Účinná propaganda je vtedy, keď adresát nevie, že ide o propagandu, ako poslucháči Slobodného vysielača alebo čitatelia ,,alternatívnych“ webových ,,médií“ ako sú obľúbené Hlavné správy. Joseph Goebbels by si dnes mastil ruky. Terajšia propaganda je natoľko úspešná, že jej obeť si myslí, že obeťami sú iní a ona jediná s jej spoločenstvom odolala všetkým jej nástrahám.

Za boha! Za národ! 14.3.1939 vyhlasuje Snem Slovenskej krajiny Slovenský štát. Vo vyhlásení sa zdôrazňuje udržanie slovenského národa v priestore, ktorý mu určil Boh.[4] Už o pár mesiacov 7.11.1939 je zakázaných 60 filmov.[5] Češi sú posielaní do Prahy (Češi peši do Prahy!).[6] V roku 1941 sa rozbieha intenzívna protižidovská propaganda (dnes má obdobu protiimigrantskej alebo protirómskej). Dobový film slúži tomuto cieľu. Podľa M. Zlámala v článku Film v službe národa z roku 1941, by mal film vytvoriť ,,nového človeka“ so ,,silnou vôľou“ uvedomelého a ,,zušľachteného“ Slováka.[7] Slovák bol v ich očiach unikátny tvor, stredoeurópsky Übermensch a za všetko zlo sveta mohli iní (Rusi a Židia). Dnes Rusov vymenili Američania a Židia ostali.

,,Slovenský človek pracuje na svojom a pre seba, odhodlaný brániť slobodu, čistotu rodinných krbov, zbožnosť a zdravú kultúru národa.“ Komentár zo začiatku dokumentárnemu filmu: Od Tatier po Azovské more.

Za boha! Za národ! Láska k národu a viera v Boha, boli najvyššie hodnoty a mali sa nemilosrdne presadzovať.[8] ,,Milosrdenstvo narúša poriadok vecí, pretože umožňuje množiť sa slabým.“[8] Pekné dievča v kroji, zástavy a hrady, oslavy a prehliadky, prezident Tiso a jasajúce davy v Bratislave, továrne a roľníci, pochodujúca armádna jednotka.[9] V knihe je veľa zaujímavých opisov, obrazov z dobovej tvorby, vytrhujem ich z kontextu, bez vysvetlenia ich nechávam prúdiť, obraz za obrazom, vetu za vetou. Uniforma gardy bola čierna a jej súčasťou bola dýka a čierne jazdecké čižmy. Jej nosenie symbolizovalo roduvernosť. Ľudia tlieskajú a ručia.[10] ,,Slovenská armáda, pýcha národa na pochode!“[11] V Tukovej pracovni visí Ježiš Kristus.[12] Slovenský štát sa stal partnerom vojensko-politického zoskupenia Os Berlín – Rím – Tokio. Davy Slovákov v krojoch, v pracovných odevoch či v civile tu zdravia nacistickým pozdravom Tisa, obklopeného uniformami.[13] Je vojna, treba bojovať a treba pracovať![14] Útočiaci slovenskí vojaci, ranení slovenskí vojaci. Vojaci bez nôh, bez rúk, nahý na poli bez uniformy. Vojaci ich môžu šibať po zadku, dievky sa chichocú, rozdávajú vojakom vajíčka a pálenku v litrových fľašiach.[15] Majstrovské dielo nemeckého zbrojného priemyslu: Tiger. Nie je zviera v zoo, ale tank. Boje na južnom Pacifiku. Nemecké ponorky na Južnom Atlantiku.[16] Divák vidí v detailnom zábere mačiatko, ktoré ruka v uniforme vyslobodzuje z debničky delostreleckých granátov.[17] Boje v zime a v snehu. A napokon mariupolský prístav. Slovenskí vojaci sú pri mori.[18] To, čo sa nepodarilo Putinovi, sa podarilo nám so súčinnosťou Tretej ríše.

Cesta slovenskej armády k Azovskému moru z dokumentárneho filmu: Od Tatier po Azovské more.

1948 – prišiel komunizmus so svojím novým človekom a novým naratívom. ,,Rozprávkový šťastný koniec bol zaručený, pretože komunistická ideológia vo všeobecnosti iný ani nepripúšťala.“[19]

Martin Ciel napísal hodnotnú monografiu, ktorá nám pomôže viac pochopiť obdobie v rokoch 1939 až 1989. Vôbec som sa nedotkol Cielovej dekonštrukcie jednotlivých dobových propagánd na čom je postavená celá kniha. Ani som nespomenul všetky zákutia, ktorým sa venoval. Len som vybral určité opisy scén, ktoré sa môžu človeku s trochou predstavivosti premietnuť na sietnicu oka.

Referencie:
1. s. 9


2. s. 13

3. s. 14
4. s. 17
5. s. 18
6. s. 21
7. s. 25
8. s. 29
9. s. 30
10. s. 32
11. s. 33
12. s. 34
13. s. 37
14. s. 38
15. s. 39
16. s. 43
17. s. 47
18. s. 48
19. s. 54

publikováno: 8. 5. 2017

NEJNOVĚJŠÍ články


U čínského koryta se kvičí blahem!

Už nestačí „apolitičnost“: Čínská komunistická strana teď vyžaduje otevřenou, veřejnou a jednoznačnou podporu – od vlastních …

Osamělí, pevní i vratcí lidé pana Giacomettiho

Pražská výstava byla vpravdě překvapující. Přiblížila sochařovu tvorbu od začátků přes surrealistické období k proslulým odhmotněným …

Němci, šlechtici, katolíci a navrch kněžouři u nás neprojdou! Kristovy milice versus Česko

Přestože o otázce vrácení majetků Řádu německých rytířů naše média poslední dobou neinformují natolik, jako tomu …

Rozdělená společnost? Naložme si různost. „Válka bude, víc vám neřeknu.“

Láska k sjednotitelům je prastarého data. Různí králové, císařové a generálové nedůležitých jmen přežívají v učebnicích dějepisu především …

Straka je tak drzá, jak blbá je opizice

Předpokládám, že pirát Michálek dostal děkovný mail od Marka Prchala za jeho kádrovací střelu do …

Pravdivost maleb a nicotnost lidí venku

Jan Zrzavý kdysi vzpomínal na Giottovy fresky v Padově, na to, jak prázdný se mu jevil …

Diagnóza Babiš

Zprávy jsou nyní plné sporů v kauzách kolem premiéra Babiše. Když nastane jakýkoliv politický trapas, tak …

Okraj společnosti je prostě zajímavější než střed

V.S.: Tvá nová kniha Lobotomík se zčásti odehrává v psychiatrické léčebně stejně jako jedna povídka z tvého …