Zlé a žluté vesty

Pýtaš sa ma, čo sú to tie žlté bundy…

Ťažko odpovedať, pretože žlté bundy samy o tom nemajú potuchy. Takže ich sa pýtať nebudeme.

Ešte donedávna žlté bundy a vesty boli symbolom ľudí pracujúcich; ľudí pracujúcich na uliciach a na cestách, ľudí zabezpečujúcich poriadok a hladké fungovanie spoločnosti. Dnes vo Francúzsku žlté vesty naopak robia neporiadok, bránia ľuďom v pohybe. Podarilo sa im však zaplniť priestor novinárskeho spravodajstva. Symbolika naruby, ťažká dohoda.

Média dávajú žltým vestám obrovský priestor, no nedá sa z toho nič vyťažiť, pretože sa s nimi ťažko diskutuje, a vesty samy sa nevedia dohodnúť na nejakej definícii ? Takže sa možno aspoň pokúsiť o nejaké zhrnutie podľa toho, čo sa odohráva pred našimi očami.

*

Politicky žlté vesty požadujú okamžitú demisiu prezidenta Macrona za všetko, čo francúzska politika napáchala za posledných štyridsať rokov. Chcú, aby sa rýchlo zaviedlo Referendum na základe občianskej iniciatívy bez toho, aby akokoľvek spresnili svoju myšlienku. Chcú zavedenie 6. Republiky, čiže novú ústavu. Chcú nové voľby, čiže spochybňujú francúzsky politický systém fungujúci šesťdesiat rokov. Politické strany odmietajú, napriek tomu, že im z oportunistických dôvodov nadbieha cela ľavica i pravica. Odmietajú akékoľvek vedenie svojho hnutia a prípadným hovorcom sa vyhrážajú smrťou. Žlté vesty sú pripravené na pokus s extrémistickými stranami, pretože také sa vraj vo Francúzsku ešte nevyskúšalo.

Ekonomicky sa žlté vesty dožadujú zvýšenia platov, zníženia daní a zrušenia všelijakých poplatkov. Štát sa podľa nich obohacuje na ich úkor a to musí skončiť. Zároveň sa dožadujú zvyšovania rôznych sociálnych dávok. Macron čiastočne ustúpil a zvýšil minimálnu mzdu o sto euro. Avšak to sa nedotýka tých, čo zarábajú viac a tak sa k žltým pridávajú zástupy nových členov dožadujúcich sa tiež tej stovky. Tak by to mohlo pokračovať dlho. Ekonomickí analytici sa dnes nevedia dohodnúť, či žlté vesty sú zástancami sociálnej politiky nekonečného prerozdeľovania, alebo skôr ultraliberálni nadšenci.

Sociálne sa žlté vesty dožadujú pomocnej ruky štátu. Početné reportáže novinárov, ktorí analyzovali situáciu mnohých zúčastnených, ukázali, že nejde o najväčších bedárov Francúzska. Prvým argumentom býva, že nie je možné žiť z 1000, 2500, 3000 ba dokonca v jednom prípade ani z 11000 euro mesačne. Podaktorí sa vo svojej analýze rozhovorili o detailných výdavkoch, nezodpovedajúcich ich zárobkom (pravidelné návštevy reštaurácii, nákupy značkových odevov, predplatné rôznych televíznych kanálov, atď.), čo vyprovokovalo pobúrenie realistickejších čitateľov. Vo výpovediach systematicky opomínajú sociálne dávky, ktoré tým najmenej zarábajúcim často zdvojujú mesačný príjem. Staršia pani neprizná vdovskú penziu, mladí manželia so štyrmi deťmi zabudnú na rodinné prídavky, školskú jedáleň zadarmo, príplatok na začiatku školského roka, atď. Všetko sa to vpisuje do tvorby sociálnej atmosféry a nikto už neskúma a neoveruje „zbytočné“ detaily.

Psychosociálne ide v mnohých prípadoch o ľudí, ktorí žijú osamotene, ktorým chýba spoločenský kontakt (sú svedectva o tom, že ľudia, ktorí doteraz nepoznali v mestečku nikoho, majú dnes na kruhových križovatkách kopu „priateľov“), spoločenské angažovanie (zrazu o niečo bojujú) a v mnohých prípadoch aj zmysel života. Sú to ľahké obete akejkoľvek „lákavej“ ponuky (komerčnej, politickej, voľno časovej, atď.). Veľké percento tvoria ľudia, ktorí podľahli predstave idylického života v obytných štvrtiach na periférii miest a dnes sa prebúdzajú v preplnených dopravných prostriedkoch a v dopravných zápchach a nemôžu si veľmi užiť svojho „vidieka“.

Zostava otázka, čo z toho všetkého môže vyriešiť prezident republiky.

*

Proti žltým vestám sa ako prví ozvali ľudia žijúci z turistického ruchu. Francúzskom zavanul strach, že cudzinci sa zľaknú a obmedzia pobyty v krajine, ktorej percento zisku z turistického ruchu je jedno z najvyšších v Európe.

Všimol si to aj podnikavý Peržan Rica, ktorý by danú situáciu rád využil a s požiadavkou o výpomocnú investíciu opisuje svoj projekt v liste do Ispahánu.

K spásnej myšlienke ho inšpiroval „Disneyland“ nachádzajúci sa asi 30 kilometrov východne od Paríža. Rica sa rozhodol založiť cestovnú kanceláriu, ktorá si z nepokojov žltých viest spraví marketingový propagačný materiál.

Na celom svete chce Rica ponúkať protestné pobyty vo Francúzsku. Ešte však nevie, či bude môcť turistom zaručiť adrenalínové škody na zdraví a majetku. Jeho „Magický revolučný Paríž“ ponúka neobmedzený (sic!) zoznam atrakcií, ktorých základom je vynaliezavosť bez hraníc, spontánnosť, nepredvídateľnosť a interakcia všetkých zúčastnených.

Podľa doterajšieho priebehu manifestácií žltých búnd možno na každý deň zaručiť pochod ulicami ignorujúc automobilovú premávku, semafory, vytrubujúcich šoférov a ľudí, ktorí sa niekam vybrali. Je zaručená dobrá nálada, bojovný duch a provokačné gestá. Obete nie sú vylúčené.

Tato atrakcia pre začiatočníkov sa môže každú chvíľu premeniť na vyprovokovaný alebo nevyprovokovaný stret s políciou. Tu vstupuje do ponuky cestovnej kancelárie jeden z najsilnejších tromfov. Interaktivita. Je na každom, akú variantu pokračovania si vyberie. Zoči-voči policajným silám sa možno prikloniť k zdanlivo mierumilovnej diskusii, k výhražným gestikuláciám alebo až k fyzickému styku. Keď polícia zaútočí začína ďalšia atrakcia – beh pred obuškom.

Za mierny príplatok sa zorganizujú aj prepady policajtov: skupina protestujúcich a po dobrodružstve túžiacich turistov, oddelí slabších jedincov od zvyšku policajného oddielu a vrhne sa ako svorka na oslabeného poriadkového služobníka. Možno kopať, udierať a vrcholom by bolo odzbrojiť ho. Z tejto atrakcie si teda možno odniesť cenné trofeje.

Cestovná kancelária otvára aj prístup do výbehu slzotvorných dobrodružstiev. Priestory však nie sú označené a tak tento zážitok cestovná kancelária nezaručuje. Interakcia, improvizácia a opcionalita sú základne prednosti tejto ponuky.

Pri rozbíjaní výkladov vstupuje do hry odmenový bonus: „Uchmatni, čo môžeš!“ Je na každom, aby sa postaral o nezabudnuteľné suveníry z pobytu v revolučnom Francúzsku.

Peržan Rica nezabudol ani na menej majetných, pre ktorých je pobyt v Paríži pridrahý. Mnohé menšie mestá sa zúčastňujú protestných atrakcií a tak si adrenalínový turista ma k čomu pričuchnúť. A pre tých najskromnejších, no rovnako po dobrodružstve bažiacich turistov, je tu veľká ponuka pobytov na kruhových križovatkách a na diaľničných mýtach. Družnou debatou a rôznym hodovaním (bez príplatku) počnúc, si turista môže vyskúšať zastavovanie áut, dožadovanie sa prejavov príslušnosti k stádu (mávaním žltou vestou), pálenie pneumatík a drevených paliet a nevylučuje sa ani objav životného partnera. Z kruháča na celý život !

Tento, zatiaľ provizórny, Ricov návrh podporuje aj jeho perzský kolega Usbek, hoci on to všetko najradšej pozoruje z kaviarni Fouquet’s na Champs Elysées.

Autor je překladatel a žije půl století ve Francii.

4 1 2019 obr1

Alexander Roitburd. Yelow Triangle. 1996. wikiart.org

publikováno: 4. 1. 2019

NEJNOVĚJŠÍ články


Jsme před divochy jako chudáci

„Prostota a neotesanost je vhodnou podmínkou, aby se svědectví člověka stalo důvěryhodným. Lidé ducha vybroušeného postřehnou …

Je to blbé drazí krajané, ale ojebali nás

Jak to, že mě nikdo nereprezentuje? Říkáte si to často taky? Příklad první – Gretiny …

Agresivní charisma, Klaus jako děvkař a kompro i na ty druhé

Když se řekne Klaus, Zeman, Babiš, co vás napadne? Líbí se mi, že jste začal …

Nejsme premianti, jsme ostuda?

Otevřená slova, proč se na některou z vrcholných funkcí Evropské unie nepropracoval jediný kandidát východoevropských zemí, …

Přijde Vítězný únor v létě?

Lidová letenská veselice z 23. června odezněla a přinesla uklidnění: je nás přece jen velká síla. Pak …

Mariánský sloup?

Na Staroměstském náměstí chtějí znovu postavit mariánský sloup, zničený 3. listopadu 1918. Prý tak bude napravena …

Neviditelný sloup

Dlouhé prapory visí dolů, domy jako kamenné jazyky se zdvihají vzhůru, rozstříhány ulicemi, a nad šedým, …

Nečekejme charismatika, ale „prací drobnou“ napravujme řád

V neděli 23. 6. 2019 mne potěšilo 283 tisíc demonstrujících na Letné. A ještě více mne …