Za všetko môže štát! Exemplárne žlté vesty

Začalo to video-reakciou jednej bretónskej amatérskej herečky a hypnotizérky.

„Hnutie“ žltých viest vo Francúzsku ma už viac ako tri mesiace. Každú sobotu si niekoľkí Francúzi natiahnu na seba reflexné vesty zo svojich áut (odevný doplnok, ktorý ide na dračku) a vyjdú do ulíc v niekoľkých mestách. Sú aj takí, ktorí neváhajú zainvestovať, aby sa mohli producírovať v Paríži. Tam s pocitom bojovníkov za spravodlivosť a s vedomím spolupatričnosti (všetci majú žlté vesty) manifestujú. Keďže na manifestovanie majú Francúzi nepopierateľné právo, nikto nemusí upresňovať o čo mu vlastne ide. V mnohých prípadoch sa zdá, že manifestujú len preto, aby si potvrdili, že manifestovať majú právo.

Po troch mesiacoch je možné ich požiadavky zhrnúť do dvoch skupín. V prvej sú tie, ktoré sa týkajú štátnej správy, ústavy, právneho systému a demokracie, tak ako funguje v dnešnom Francúzsku. Vidieť to na transparentoch, ktorými sa žlté vesty oháňajú každú sobotu. Demisia prezidenta republiky, zavedenie občianskeho referenda, zníženie dani, obnovenie vysokej dane pre bohatých, zvýšenie platov a penzií… Pôsobí to veľmi demokraticky a rovnostársky. Všetko však zostáva len na úrovni kritiky a nejaké protinávrhy sú len ťažko realizovateľné abstrakcie. Žlté ústavodarné a štátotvorné vesty.

Druhou skupinou požiadaviek sú žiadosti individuálne, o ktorých sa dozvedáme z rozhovorov s konkrétnymi účastníkmi manifestácii v médiách. Začína to vždy sumou peňazí, z ktorej ten ktorý Francúz nemôže predsa vyžiť. Tie sumy, ktoré nijaký novinár neoveril, sa môžu podstatne líšiť, no nemožnosť z nich vyžiť je rovnaká. Takže riešenie by bolo dať ľuďom viac peňazí. Všetkým, pretože žlté vesty sú veľkodušné. Tieto osobné sťažnosti nikto veľmi nekomentuje, no vytvárajú skľúčenú atmosféru dnešného Francúzska žijúceho v mizérii. Nikto sa neodváži ich analyzovať a tobôž nie kritizovať. Položiť otázku čo i len čiastočnej individuálnej zodpovednosti za svoj osud by vo Francúzsku bolo kacírstvom. Za všetko môže štát.

Žltých viest ubúda zo soboty na sobotu, no žlté sudičky žijú stále v očakávaní miliónových demonštrácii, rozbitých obchodov, zdecimovanej polície, popravy prezidenta a pripadne všetkých politických predstaviteľov. Ich heslom zostáva naďalej bezobsažné „Neustúpime ani o krok.“

Máme tu už prvé knihy o hnutí žltých viest. Počkáme si však až na tie, ktoré vyčkajú konca hnutia, aby sme si mohli spraviť ucelený obraz. Zatiaľ načneme niekoľko kapitol.

Sociálne siete

Všetko začalo video-reakciou jednej bretónskej amatérskej herečky a hypnotizérky. Pohoršila sa nad zvýšenou cenou pohonných hmôt, ku ktorej sa pridala ekologická daň. „Takto sa ďalej nedá žiť“ – vyznelo jej hyperbolické one-woman-show, ktoré vraj zožalo veľký úspech a splodilo ďalšie videa, reakcie a petície. Keďže som nesieťový, budem si musieť počkať, kým niekto tento bretónsky „Principov výstrel v Sarajeve“ zmapuje. Pravdou zostáva, že sociálne siete zohrávajú dôležitú organizačnú úlohu  pri sobotňajších pochôdzkach žltých viest. Veľký význam majú aj pre novinárov venujúcich sa problematike.

Média

Hnutiu výdatne pomohli novinári, ti novodobí, ktorí sú presvedčení o tom, že to čo je na sieťach je. Ide o novinárov s krátkou pamäťou, čo nezvyknú spochybňovať sieťami ponúknuté skutky, slová a koncepty. Zdá sa, že ich najväčším ideálom je novinárčina ako zrkadlo, ktoré niekto promenuje po cestách sociálnych sietí. (Stendhal mi odpustí.) Objektívna skutočnosť. Sociálne siete sú predsa súčasťou skutočnosti a zrkadlo najlepší nástroj pravdy! Je teda úplne normálne, že títo novinári preberajú hyperbolické formulácie a dramatické koncepty žltých viest. Nikdy nespochybniť oprávnenosť mediálnej reality, ktorej súčasťou sú aj všetky falošné správy, lživé údaje a konšpiračné teórie. (Ako ich opomenúť, keď ľud sa nimi každodenne živí!) Už len dementovať ich zaručí všetkým štvrťhodinu slávy a paradoxne im zvýši popularitu. Tak sa umocňuje reál-politická „skutočnosť“. To čo bolo len na sieťach, je zrazu v novinách a prístupné aj tým bezsieťovým. Ako vzniesť čo len najmenšiu námietku?

K mediálnemu tlaku sa pridala aj inteligencia, ta mediálna, ktorá sa rozmohla za posledné roky z rôznych „demokratických“ a „pedagogických“ dôvodov. Demokratické dôvody – neustále sa množiace voľby, referenda, debaty, sondáže, ankety… – ktoré vytvorili dojem, že všetci rozhodujeme o všetkom, a spravili z nich nevyhnutných sprievodcov-pedagógov „ľudovej moci“, pretože majú technické znalosti o právnych a administratívnych pravidlách, o ktorých „ľud“ nemá ani poňatia. Ide v prvej línii o rôznych špecializovaných komentátorov, analytikov a politológov. Ich základnou črtou je, že nikdy nespochybnia oprávnenosť a opodstatnenosť komentovaného hnutia a nedovolia si kritiku. Žlté vesty sa pre nich stávajú axiomatickým študijným materiálom. Čiste akademickou záležitosťou. Fenomén sa postupne stal priam najdôležitejším spoločenským javom, pri ktorom nemohli chýbať ani filozofi, ti mediálni, hoci sa zdá, že iných už ani niet. Hnutie žltých viest podporil Onfray aj Finkielkraut (až kým mu žlté vesty nadali do židov). Na potvrdení hnutia ma nemalú zásluhu aj mediálna sociológia, založená na práci sondážnych inštitútov. Od začiatku nepokojov nás štatisticky presviedčajú, že väčšina Francúzov podporuje sobotňajšie protesty. Alebo aspoň sympatizuje, alebo sa čiastočne stotožňuje s ich požiadavkami, alebo nemá nič proti. Zostáva to zahmlené (nevie sa, či väčšina Francúzov by súhlasila s tým, aby im spálili auto, rozbili okna, bránili v pohybe…) no nakoniec preváži pocit, že žlté vesty majú za sebou väčšinu Francúzska. Čiže hnutie je oprávnené a tým je legitímny aj záujem tlače, intelektuálov, filozofov a samozrejme aj politikov, ktorí sa z hnutia pokúšajú vyťažiť sympatie. Príležitosť robí zlodeja – všetci sú na mediálnom výslní a vzájomne si potvrdzujú, že majú pravdu.

Politické močarisko

Žlté vesty sú symbolom a priestorom, v ktorom sa, pod rúškom ľudovej logiky, extrémna pravica stretá s extrémnou ľavicou. Niečo, čo sa nemôže podariť samotným stranám, keďže napriek ich v mnohom zameniteľnej podstate si úzkostlivo chránia rozdielne zdanie. Lenže ľud v tomto močarisku si na zdanie nepotrpí . A tak hnedá a červená (možno s trochou špinavej zelenej – viď ekologická vášeň páliť pneumatiky) koagulujú do žltej farby polyamidových viest.

Masa

V močarisku povstala masa, ktorá sa amébovite prelieva a bezcieľne preskupuje. Je pravda, že nijaká politická strana sa jej nevyrovná šírkou programu. Žlté vesty chcú všetko a zároveň opak všetkého, ako napríklad nižšie dane a vyššie prídavky od štátu. Dožadujú sa  verejnej debaty, ale keď niekto z ich radov sa podujme diskutovať s novinármi alebo s politikmi a zdanlivo nadobúda štatút „hovorcu“, žlté vesty ho vyhlásia za renegáta, revizionistu a oportunistu (pamätáme sa ešte?) a vyhrážajú sa mu dokonca smrťou. Tieto anarchistické tendencie sú samozrejme podvedomé u ľudí, ktorí v prvom rade žiadajú viac peňazí na usporiadaný konzumný život. Tam končí ich túžba po anarchii.

Žlté vesty sa trieštia, delia sa na tých, čo sú žlté vesty a žlté vesty čo nie sú žlté vesty. Žlté vesty, čo rozbíjajú, pália a rabujú v obchodoch nie sú žlté vesty. Žlté vesty, čo chcú rušiť manželstvo pre homosexuálov, nie sú žltými vestami pre tých, čo ho chcú zachovať. Žlté vesty, čo chcú zvyšovanie minimálneho platu nie sú žltými vestami pre tých, ktorých by sa to netýkalo. Atď.

Napriek tomu tu zostáva nedefinovateľná masa, ktorej základnou črtou je, že spochybňuje prezidenta, parlament, celú politickú reprezentáciu a milióny Francúzov, ktorí volili, platia dane a rešpektujú zákony. Ich hnacou silou je nenávisť, závisť a popieranie individuálnej zodpovednosti. Rozbúrená masa k dispozícii – zostáva len nájsť vodcu a vyčkať vhodnú dobu a budeme mať, čo sme tu už mali.

19 3 2019 obr1

 

Industrie sardinière Bateaux à quai dans un port sans doute du sud Finistère. www.cartolis.org

publikováno: 19. 3. 2019

NEJNOVĚJŠÍ články


Justice není spravedlnost

Na podobu zákonů má vliv především momentálně vládnoucí moc, idea, s jejíž pomocí svou vládu legitimuje, …

Výstavka úspěchů národního… „chozjajstva“

Tak jsem včera zase slyšel, že Babiš je úspěšný premiér. Dokonce nejlepší za posledních 20 …

Venkov jsme nepotřebovali, tak je skoro po něm

Odborník na zemědělství, František Havlát, říká, že stojíme na prahu změny, která by pro naši …

Helikoptérová aféra

Je obecně známo, že dostat se za oponu, od roku 1946 zvanou železná, bylo velmi …

Žádné „dobro“ neomlouvá zlo

Dumat nad vztahem dobra a zla je dosti ošidné, neboť se svým způsobem jedná o individuální, intimní …

Sami si diagnostikujte arogantního blbce, aneb o hybris a Nemesis

Nedělej ty vánočky tak kolosální, aby se ti nerozpadly vlastní mocností, prý říkávala Werichova babička …

Zeman nezpůsobilý k funkci

K Zemanovi už se mi nechtělo nic psát; hlavně z pocitu marnosti. Podle upozornění ústavního právníka a bývalého …

Budeme se v průměru rodit stále hloupější, neschopnější a impotentnější

Byl bych rád, kdybych mohl říci, že výročí část lidí přivede k hlubšímu zamyšlení. Bohužel tomu …