Máme európske pasy – rovnakých rozmerov a rovnakej farby, v celom Schengenskom priestore sa pohybujeme ako doma a podaktorí nemusia pri cestovaní z krajiny do krajiny ani meniť peniaze. Stačí prešaltovať na iný jazyk alebo ponúknuť dohovor v globálnej angličtine. Európanmi sa však necítime, a keďže z toho nie sú previerky (ako boli z „bratskej pomoci“), nikto si na tu tému nespytuje svedomie. Je pravdepodobné, že naše európanstvo  pocítime len mimo Európy. Najmä keď nám domorodé obyvateľstvo nastaví zrkadlo, v ktorom o Slovensku, Českej republike, Francúzsku atď. nebude ani stopy. Vďaka ním sa z nás stanú Európania.

*

Čo nám ešte dnes bráni v tom, aby sme sa všetci dobrovoľne zaradili do jednej spoločnej nadnárodnej rubriky? Po toľkých rokoch dobrovoľného miešania sa a 

publikováno: 10. 5. 2019