Vítězný únor je za námi, ztráta kontaktu s minulostí ne

Peter Brabenec

Překladatel

« Uvědomme si, že ztrácíme srovnání s minulostí a pochopení pro smysl slov… »

Text Davida Bartoňa o odkaze Jana Sokola mi pripomenul sériu článkov o ľubovoľnom používaní hesiel, ktoré uzatvárajú naše myslenie do klišéovitého otroctva. Jediné riešenie je spochybňovať aj definitívne súdy, porovnávať a relativizovať v porovnaní s minulosťou. Zhoda okolností ma dnes priviedla k dodatku.

Niektoré slovenské denníky občas publikujú archívne články. Ide o texty z Prvej republiky, alebo staršie, a pripomienka je väčšinou folklórneho charakteru. Čitateľov asi pobaví aj dobová slovenčina so svojou zastaralou syntaxou. Ale z obdobia komunistického myslenia a prejavu zatiaľ nič. Čo tak pravidelne, raz do týždňa, nejaké články z päťdesiatych rokov (kolektivizácia, kulaci, procesy, mandelinky zemiakové…) alebo z obdobia Charty‘ 77 a Anticharty?

Náhodou sa mi dostal do rúk text, ktorý ilustruje to, čo by sa aj dnes z našej minulosti malo porovnávať, pretože to spochybňuje zmysel istých prázdnych slov a falošnej reality, ktoré z istých hláv nevymizli. „Humbuk“, hovorí David Bartoň, v akom sa tu žilo 40 rokov.

Prispievam úryvkami z jazykovedného (sic!) mesačníka „Kultúra slova“ číslo 2, z roku 1988. Vydavateľom je Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. Titul článku je Február 1948 a naša jazykoveda.

(Máme tu výročie. Bude sa oslavovať?)

*

Každý národ si vo svojej historickej pamäti uchováva a chráni spomienky na významné udalosti, ktoré ako míľniky vyznačujú jeho cestu dejinami. Občasný, spravidla jubilejný pohľad späť ukazuje jednak vnútornú väzbu medzi týmito míľnikmi, ktorá je výrazom historickej kontinuity, a jednak sa v tejto retrospektíve hierarchicky zdôrazňuje záväznosť rozhodujúcich historických medzníkov. Pri takomto spätnom pohľade sa vždy znova a znova potvrdzuje, že nad horizontom našich novodobých dejín vysoko prečnieva najvýznamnejšia historická udalosť – víťazstvo pracujúceho ľudu vo februári 1948. Od slávnych februárových dní v roku 1948 nás delí štyridsať rokov. Aj pri tejto jubilejnej príležitosti si opäť uvedomujeme, že Február bol rozhodujúcim medzníkom v dejinách našich národov. Komunistická strana Československa, vyzbrojená leninskou teóriou o prerastaní demokratickej revolúcie do revolúcie socialistickej, doviedla boj pracujúceho ľudu za národnú a sociálnu slobodu do víťazného konca. Začala sa nová etapa nášho spoločensko-politického, sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja: Február 1948 položil základy budovania socialistickej spoločnosti. Spontánna radosť z víťazstva nad fašizmom sa menila na uvedomené rozhodnutie pokrokovej väčšiny dať všetky tvorivé sily a um do služieb veľkej myšlienky budovania nového štátu robotníkov a roľníkov.

[…]

A ešte záver:

Pri tomto jubilejnom pristavení pri najvýznamnejšej udalosti našich novodobých dejín a pri globálnom sumovaní výsledkov si slovenská jazykoveda nástojčivejšie uvedomuje svoje úlohy a ciele i zámery. Retrospektíva zaostruje jej pohľad a zacieľuje ho dopredu. Vychádza pritom z premysleného programu, z presne formulovaných a zároveň dynamických koncepcii. Takto sa i naďalej chce potvrdzovať ako spoločenská veda, ktorá ma zmysel iba vtedy, ak jej výsledky slúžia praxi. Lebo len tak bude konkrétne napĺňať odkaz Februára, ktorý pred ňu postavil nové úlohy a zároveň vytvoril morálne i materiálové podmienky na ich plnenie.

Podpísaný Ján Findra.

publikováno: 3. 3. 2021

Datum publikace:
3. 3. 2021
Autor článku:
Peter Brabenec

NEJNOVĚJŠÍ glosy


Vznešené a nosné myšlenky dominantního narativu současného světa…

… mohou čas od času narazit na disidentní hlasy, zprvu možná sporadicky, ale o to důležitěji. Vzpomeňme na svého času protiproudé myšlení historika Josefa Pekaře, který uvedl na pravou míru …

Pehe, Schwarzenberg, Pithart, Kolář, Mašín, Vohralíková, Kosatík, Pojar, Petráček, Řezníček, Bradáčová, Špidla, Klvaňa, Pavlová, Horáček, Švejnar, Havlíček, Vrabel, Vácha, Přibáň, Bartoš, Halík, Kutilová, Landovský, Hašek, Kříhová, Ruczaj…

Pravidelné neformální besedy s osobnostmi pro předplatitele Přítomnosti!! Kdy: Každou poslední středu v měsíci pořádá Přítomnost pro své předplatitele pravidelný cyklus neformálních rozhovorů s významnými osobnostmi  Kde: V exkluzivním Eccentric Clubu na Praze …

Kodaň inspirující

Významná města evropského severu nemusejí být od nás příliš vzdálená. Letadlem do dánské Kodaně se dostanete za hodinu; jeho symbolem je malá mořská víla podle jedné z pohádek známého dánského …

Jsem neurolog. A toto lze očekávat od narcisty Donalda Trumpa.

Zda může stav člověka posuzovat lékař, který ho nikdy neviděl ani nevyšetřil, je jistě předmětem diskuse. Nesporné však je, že existují určité stavy, jejichž diagnostika spočívá primárně na pozorování. To …

Fenomenální úspěch

Projekt Apollo představoval před více než půl stoletím mimořádný úspěch politické strategie i technologického vývoje USA. Byly vyvinuty a otestovány stovky nových technologií, bezprostředně využitelných v průmyslu. Výrobky z USA …

Rok Arnošta Lustiga

Výročími protkaný rok může být vlastně každý, ovšem rok 2026 je v mnohém pro Česko hodně výjimečný, dokonce z pohledu oficiálních významných výročí UNESCO pro léta 2026–2027. Jednak v rámci …

Nijmegen

Jedno z nejzajímavějších měst v Nizozemsku, které jsem navštívil těsně před začátkem jara, se jmenuje Nijmegen. Říká se o něm, že patří spolu s Maastrichtem k nejstarším městům v zemi tulipánů. Rozprostírá …

Zdeněk Svěrák devadesátiletý

Všechno nejlepší k významnému jubileu popřejeme 28. března jedné ze zásadních postav české kultury 20. století, Emilu Synkovi; jednomu z vynálezců Járy (da) Cimrmana, pedagogu, autoru písňových textů, dramatika, scénáristovi, …