Vítězný únor je za námi, ztráta kontaktu s minulostí ne

Peter Brabenec

Překladatel

« Uvědomme si, že ztrácíme srovnání s minulostí a pochopení pro smysl slov… »

Text Davida Bartoňa o odkaze Jana Sokola mi pripomenul sériu článkov o ľubovoľnom používaní hesiel, ktoré uzatvárajú naše myslenie do klišéovitého otroctva. Jediné riešenie je spochybňovať aj definitívne súdy, porovnávať a relativizovať v porovnaní s minulosťou. Zhoda okolností ma dnes priviedla k dodatku.

Niektoré slovenské denníky občas publikujú archívne články. Ide o texty z Prvej republiky, alebo staršie, a pripomienka je väčšinou folklórneho charakteru. Čitateľov asi pobaví aj dobová slovenčina so svojou zastaralou syntaxou. Ale z obdobia komunistického myslenia a prejavu zatiaľ nič. Čo tak pravidelne, raz do týždňa, nejaké články z päťdesiatych rokov (kolektivizácia, kulaci, procesy, mandelinky zemiakové…) alebo z obdobia Charty‘ 77 a Anticharty?

Náhodou sa mi dostal do rúk text, ktorý ilustruje to, čo by sa aj dnes z našej minulosti malo porovnávať, pretože to spochybňuje zmysel istých prázdnych slov a falošnej reality, ktoré z istých hláv nevymizli. „Humbuk“, hovorí David Bartoň, v akom sa tu žilo 40 rokov.

Prispievam úryvkami z jazykovedného (sic!) mesačníka „Kultúra slova“ číslo 2, z roku 1988. Vydavateľom je Veda, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied. Titul článku je Február 1948 a naša jazykoveda.

(Máme tu výročie. Bude sa oslavovať?)

*

Každý národ si vo svojej historickej pamäti uchováva a chráni spomienky na významné udalosti, ktoré ako míľniky vyznačujú jeho cestu dejinami. Občasný, spravidla jubilejný pohľad späť ukazuje jednak vnútornú väzbu medzi týmito míľnikmi, ktorá je výrazom historickej kontinuity, a jednak sa v tejto retrospektíve hierarchicky zdôrazňuje záväznosť rozhodujúcich historických medzníkov. Pri takomto spätnom pohľade sa vždy znova a znova potvrdzuje, že nad horizontom našich novodobých dejín vysoko prečnieva najvýznamnejšia historická udalosť – víťazstvo pracujúceho ľudu vo februári 1948. Od slávnych februárových dní v roku 1948 nás delí štyridsať rokov. Aj pri tejto jubilejnej príležitosti si opäť uvedomujeme, že Február bol rozhodujúcim medzníkom v dejinách našich národov. Komunistická strana Československa, vyzbrojená leninskou teóriou o prerastaní demokratickej revolúcie do revolúcie socialistickej, doviedla boj pracujúceho ľudu za národnú a sociálnu slobodu do víťazného konca. Začala sa nová etapa nášho spoločensko-politického, sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja: Február 1948 položil základy budovania socialistickej spoločnosti. Spontánna radosť z víťazstva nad fašizmom sa menila na uvedomené rozhodnutie pokrokovej väčšiny dať všetky tvorivé sily a um do služieb veľkej myšlienky budovania nového štátu robotníkov a roľníkov.

[…]

A ešte záver:

Pri tomto jubilejnom pristavení pri najvýznamnejšej udalosti našich novodobých dejín a pri globálnom sumovaní výsledkov si slovenská jazykoveda nástojčivejšie uvedomuje svoje úlohy a ciele i zámery. Retrospektíva zaostruje jej pohľad a zacieľuje ho dopredu. Vychádza pritom z premysleného programu, z presne formulovaných a zároveň dynamických koncepcii. Takto sa i naďalej chce potvrdzovať ako spoločenská veda, ktorá ma zmysel iba vtedy, ak jej výsledky slúžia praxi. Lebo len tak bude konkrétne napĺňať odkaz Februára, ktorý pred ňu postavil nové úlohy a zároveň vytvoril morálne i materiálové podmienky na ich plnenie.

Podpísaný Ján Findra.

publikováno: 3. 3. 2021

Datum publikace:
3. 3. 2021
Autor článku:
Peter Brabenec

NEJNOVĚJŠÍ glosy


Je třeba vrátit se k Masarykovi

„Stát se udržuje idejemi, z nichž vznikl,“ napsal Masaryk v knize Světová revoluce. Neplatí to vždy a všude, avšak Benátská republika se udržela tisíc let, Atatürkův turecký sekulární stát se udržel donedávna a Američané …

O „posledním lancknechtovi“

Když jsme letos zjara navštívili Karla Schwarzenberga na jeho Dřevíči – poté, co jsme v Knihovně PP předem zařadili čerstvě vydanou knížku sebraných textů Bedřicha ze Schwarzenbergu do pomyslných fondů …

Jak se vracel na svá „panství“

Celý den protéká mediálním světem proud vzpomínek na Karla Schwarzenberga, a ještě dlouho bude. Povolaní autoři, kteří ho dobře znali i kdo ho jen někdy potkali, připomínají jeho mimořádnou osobnost a noblesu, zásluhy, …

Vláda, než by sáhla na bohaté, raději uškrtila celou ekonomiku

Petr Fiala vědomě lhal, když „chytal ptáčky“ a tvrdil, že jeho vláda chce být vládou všech. Věděl, že pravice, aby se dostala nebo udržela u moci, lhát musí. Že nutně musí lid …

Podstata státního převratu podle E. N. Luttwaka

V nakladatelství Maraton vychází druhé, opravené vydání průvodce státním převratem od Edwarda N. Luttwaka, vojenského stratéga amerických vlád. Tato kultovní kniha, přeložená do 25 jazyků, analyzuje puče ve 20. století i v současnosti a odkrývá vojenské, …

Velký muž světa, nebo psychopat, jak to o Prezidentu osvoboditelovi zdánlivě řekl Radkin Honzák?

Když jsem si v Lidovkách přečetl název článku „Masaryk byl určitě psychopat, Hitler naopak ne, říká psychiatr Honzák…,“ zaskočilo mě to a maně jsem si připomněl jiného známého psychiatra a literáta Jana Cimického. …

Hella – reflexivní autofikce Heleny Machoninové

V těchto dnech vychází v nakladatelství Maraton titul Hella autorky Heleny Machoninové. Odkazuje na vlastní tematický základ prózy-eseje, a tím jsou osudy Helly, resp. Heleny Frischerové – české Židovky, která byla předobrazem postavy …

Útok na Izrael je útokem i na nás

Dne 7. října 2023 došlo k bezprecedentnímu barbarskému útoku militantní islámské organizace Hamás na Izrael. Nešlo jen o několik vypálených raket, ale i o proniknutí ozbrojenců Hamásu na izraelské území. Součástí vojenské operace …